Chitosan krevetaChitosan tablety

Chitosan a jeho história

Používanie chitosanu sa datuje od roku 1811, kedy chitín, z ktorého je derivovaný bol objavený profesorom prírodopisu Braconnotom vo Francúzsku. Podľa historikov, kým Braconnot viedol výskum na šampiňónoch, izoloval substanciu, ktorá neskôr dostala pomenovanie chitín. Pomenoval ju tak o 20 rokov neskôr autor článku o hmyze, ktorý tvrdil, že podobná substancia bola prítomná v určitých častiach tiel hmyzu a rastlín. Pochádza z gréckeho slova, ktoré v preklade znamená „tunika“ alebo „obálka“. V roku 1843 v ňom bola dokázaná prítomnosť dusíka.
Po objave chitínu prišiel na rad chitosan. Prvýkrát bol pozorovaný Rougetom počas jeho experimentov na chitíne. Spozoroval, že jednotlivé zložky chitínu sú chemickými a teplotným zmenami manipulovateľné a stávajú sa rozpustnými. V roku 1878 Ledderhose zistil, že hlavnými zložkami chitínu sú glukozamín a kyselina octová. Chitosan bol prvýkrát pomenovaný až v roku 1894.

Do začiatku 20. storočia bola na tému chitosan vykonaná veľká časť výskumu. Išlo o zdroje chitínu, konkrétne krabie škrupiny a huby. Práca Rammelberga v roku 1930 viedla k potvrdeniu prítomnosti chitosanu v týchto zdrojoch. Odborníci zistili (hydrolýzou), že chitín je polysacharid glukosamínu.

V 50tých rokoch 20. storočia analýza rontgenom zvýšila úroveň štúdia chitosanu v hubách. Len nedávno sa ukázalo, že technológia dokáže spoľahlivo zistiť prítomnosť chitínu a celulózy v bunkových stenách. Prvá kniha o chitosane bola vydaná (v roku 1951), 140 rokov po Braconnotovom objave.

Na začiatku 60tych rokov bol chitosan skúmaný pre svoju schopnosť viazať sa na červené krvinky. Bol považovaný za hemostatické činidlo. Už 30 rokov sa používa aj čističkách odpadových vôd pre detoxikáciu vody. Rozšíri sa po povrchu vody kde absorbuje tuk, oleje a ďalšie toxíny.

Dnes je známy ako výživový doplnok, ktorý je vhodný na chudnutie. V Japonsku a Európe sa predáva už 20 rokov. Práve toto jeho použitie mu prinieslo celosvetovú pozornosť.